27/1/2023Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu
Koľko ľudí musí ešte zomrieť, aby ľudstvo pochopilo, že nenávisť nie je cesta? Koľko krajín musí ešte ležať v troskách? Koľko sĺz musia ešte matky preliať nad zbytočne vyhasnutými životmi?
Je veľa otázok, ktoré si kladieme v súvislosti s vojnami. Len nedávno skončila druhá svetová vojna, ktorá má na svedomí milióny ľudských životov.
Holokaust nie je len slovo, je to to obrovský výkričník ktorý varuje. Sú medzi nami mnohí, ktorí sa pokúšajú tvrdiť, že nijaké koncentračné tábory neexistovali. Že šíriace sa zlo bolo a je čistým výmyslom. Holokaust bol. Prehnal sa Európou i Slovenskom. My, Štiavničania, sme prišli o svojich susedov, ktorí tu šili topánky, predávali v obchodoch, šili šaty i klobúky, mali reštaurácie či kino, predávali výdobytky vedy a techniky, boli lekármi či šičkami a pekárkami, boli učiteľmi, boli mäsiarmi, boli ženami, matkami, otcami i študentami. Či už usilovnými alebo tráviacimi viac času poza školu. Boli takí istí ako ostatní. Len tí ostatní nechceli pochopiť, že práve v malých odlišnostiach je krása života a kultúry každého národa. Nezakrývajme si oči pred nezmyslami, nemlčme, inak dovolíme zlu, aby prevládlo medzi nami.
